Astrofyzika
Vznik a vývoj vesmíru
V roku 1927 bol belgický kňaz Georges Lemaître prvým, kto predložil návrh, že vesmír sa začal "výbuchom prehistorického atómu".
V roku 1929 Edvin Hubble (Habl) tento návrh experimentálne potvrdil.
Galaxie sa od seba vzďaľujú podobne ako nakreslené body na nafukovanom balóne. Spätnou úvahou došli vedci k názoru, že vesmír vznikol rozpínaním z jedného bodu pred 13,7 miliárd rokov. Pomenovanie ,,Veľký tresk" ( BIG BANG) prvýkrát použil Fred Hoyle v roku 1949 počas programu rozhlasovej stanice BBC s názvom "Podstata vecí". Hoyle túto teóriu nepodporoval a plánoval sa jej vysmiať. Dnes väčšina fyzikov uznáva teóriu Veľkého tresku, pretože kozmické pozorovania ju potvrdzujú.
Vývoj hviezd
Porovnavaním hviezd rozličného veku a rozsiahlymi výpočtami na počítačoch vznikli predstavy o vývoji hviezd.
- Vznik hviezd prebieha v hustejšom mieste hviezdneho mraku, ktorý priťahuje k sebe okolitú látku.Keď jeho vnútorná teplota prekročí milión kelvinov, začne jadrová syntéza a hviezda žiari.
- Žiarenie hviezd spôsobené syntézou vodíka a hélia.
- Žiarenie hviezd spôsobené syntézou na uhlík až kobalt. Hviezdy sa zväčšia na obrov alebo nadobrov, ich povrch ochladne, jadro sa zohreje na 108 K.
- Záverečná fáza hviezdy závisí od jej hmotnosti:
a) ak je hmotnosť hviezd menšia ako hmotnosť Slnka, po ukončení jadrovej syntézy pozvoľna vychladnú a zmenšia sa na červených trpaslíkov.
b) hviezdam s hmotnosťou ako Slnko až trojnásobok hmotnosti Slnka unikne po vyhasnutí jadrových reakcií povrchová látka do medzihviezdneho priestoru, odhalí sa ich žeravé jadro, sú z nich bieli trpaslíci.
c) po vyčerpaní zásob potrebných na jadrové reakcie sa najhmotnejšie hviezdy prudko zmenšujú, nastane rozmetanie ich látky do medzihviezdneho priestoru - supernova, hypernova.
Na ich mieste zostane neutrónová hviezda (pulzar), alebo čierna diera
Vzdialenosti vo vesmíre
Na vyjadrenie vzdialeností vo vesmíre používame aj väčšie jednotky ako je kilometer:
- Astronomickou jednotkou (AU) nazývame strednú vzdialenosť Zeme od Slnka.
- Svetelný rok (ly) predstavuje vzdialenosť, ktorú prejde svetlo za jeden rok.
= 299792,4562 . 365 . 24 . 60 . 60 km. - Parsek (ps) označuje vzdialenosť, z ktorej by sme videli polomer zemskej dráhy pod uhlom jednej oblúkovej sekundy.
- Paralaxa je všeobecne zdanlivá zmena polohy telesa voči pozorovateľovi.
1 AU =1,49597892.1011 m
1 ly = 63 240 AU = 9,461 . 1015 m
1 pc = 3,26 ly = 206 265 AU = 3,068 . 1016 m
Časové jednotky
Používame efemeridový čas, ktorý je odvodený od pohybu Zeme:
1 deň - čas, za ktorý sa otočí Zem raz okolo svojej osi,
1 rok - čas, za ktorý sa otočí Zem raz okolo Slnka.
V roku 1884 bol zavedený pásmový čas. Zemeguľa sa rozdelila na poludníkové pásy široké 15°. Rozdiel medzi časom v susedných poludníkových pásoch je jedna hodina.
Svetový čas (SČ) zodpovedá času na greenwichskom poludníku.
Slovensko používa
stredoeurópsky čas (SEČ), ktorý má o 1 hodinu viac ako SČ
a letný čas, ktorý je posunutý od jari do jesene o 1 hodinu dopredu.
Na dátumovej hranici sa po prvý raz stretáva starý deň s novým. Prechádza zhruba 180° zemepisnej šírky cez Tichý oceán, pričom sa vyhýba mysom a ostrovom. Ak cestujeme cez dátumovú hranicu smerom na východ, posúvame svoj dátum o 1 deň späť; smerom na západ posúvame dátum o 1 deň dopredu.
Na pozorovanie nočnej oblohy sa používa hviezdny čas. Z občianskeho času sa určí takto:
k občianskemu pásmovému času pre daný deň v roku pripočítame 2 hodiny násobené počtom celých mesiacov, ktoré uplynuli od 21. septembra do daného dátumu a pripočítame ešte 4 minúty.