Stavba hmoty, elektrický náboj
Hmota sa môže nachádzať v dvoch formách: látka a pole. Pole môže byť napríklad gravitačné, elektrické alebo magnetické. Prejavuje sa silovými účinkami.
Najmenšou ďalej už chemicky nedeliteľnou časťou látky je atóm. V jadre má protóny a neutróny. V obale sú elektróny. Počet kladných protónov v jadre a záporných elektrónov v obale je v atóme rovnaký. Atóm je navonok elektroneutrálny. Názov atóm je odvodený z gréckeho slova atomos – nedeliteľný.
MOLEKULA vznikne zlúčením dvoch alebo viacerých atómov.
JÓN je atóm, ktorý má iný počet elektrónov a protónov. Ak je viac elektrónov, jón je záporný, nazýva sa anión. Ak je menej elektrónov, jón je kladný, nazýva sa katión.
Vlastností elektrického náboja:
- Značkou elektrického náboja je Q, jednotkou je C (coulomb – kulomb).
- Nositeľmi najmenších (elementárnych) nábojov sú protóny a elektróny. Veľkosť elementárneho náboja je e = 1,6.10-19 C.
- Elektrický náboj telesa je násobkom elementárneho náboja.
- Dve telesá súhlasne nabité sa navzájom odpudzujú, dve telesá opačne nabité sa navzájom priťahujú.
- Elektricky nabité telesá pôsobia silou aj na nenabité telesá.
- Elektrický náboj možno preniesť z povrchu jedného telesa na povrch iného telesa dotykom.
- Elektrický náboj sa môže premiestňovať aj vo vnútri látky. Také látky, v ktorých sa elektrický náboj ľahko premiestňuje. nazývame vodiče. Látky, v ktorých nedochádza k premiestňovaniu elektrického náboja, sú izolanty (nevodiče). Látky, v ktorých sa dokážu premiestňovať elektrické náboje len za určitých podmienok, sú polovodiče.
Zákon zachovania elektrického náboja: V izolovanej sústave je celkový elektrický náboj stále rovnaký (Elektrický náboj sa nedá vytvoriť ani zničiť).
